Štatistika hovorí, že približne každé piate tehotenstvo sa končí potratom 
(iné štatistiky hovoria dokonca o každom treťom či štvrtom tehotenstve). Hoci potraty najmä v ranom štádiu tehotenstva sú považované za časté a bežné, keď sa ocitnete na tej “nesprávnej” strane štatistiky a potratom si prechádzate, bolesť, ktorú zažívate môže byť príliš veľká na to, aby vás utešilo to, že sa to deje bežne a zažíva to mnoho žien.
Čo prežíva žena po potrate?
Najpravdivejšia a najstručnejšia odpoveď by bola “Každá niečo iné.” Niekto môže mať pocit veľkej nespravodlivosti a hnevu, iný strach z toho, čo bude nasledovať, iná žena môže mať pocit, že sa jej zrútil celý svet, cítiť len hlbokú bolesť a prázdno a ďalšia to dokonca môže prežívať ako niečo síce nepríjemné, avšak nijak tragické.
Otázky bez odpovedí
Bežné je tiež množstvo otázok, ktoré vám môžu bežať hlavou. Prečo sa to stalo? Prečo sa to stalo práve nám? Budem mať ešte deti? Potratím znova? Mohla som tomu nejako zabrániť? Čo som urobila zle? Prestane to niekedy bolieť? Na žiadnu z nich však asi nenájdeme jasnú odpoveď – a ešte pravdepodobnejšie je, že takmer žiadna z odpovedí by vašu bolesť zmazala.
Dovoľte si prežiť to, čo cítite
Každému je asi jasné, že prebiehajúci či dokonaný potrat nie je možné zastaviť, či vrátiť späť. To však neznamená, že neexistuje nič, čo by vám mohlo pomôcť.
To najlepšie, čo vám môžem v tejto situácii poradiť, je dať voľný priebeh vašim pocitom, nech sú akékoľvek. Či už zažívate strach, smútok, hnev, bolesť, či čokoľvek iné, vedzte, na všetky tieto pocity máte právo a sú v tejto chvíli normálne. Rovnako je normálne, keď prežívate pocit krivdy, hnevu, či závisti pri pohľade na iné tehotné ženy, prípadne keď vidíte malé deti a spomeniete si na to vaše. Nesnažte sa nasilu cítiť niečo iné. Dovoľte si tieto pocity prežiť a ak to potrebuje, ventilovať a hovoriť o nich.
Podpora blízkeho človeka
V ťažkých chvíľach ako je napríklad aj táto môže pomôcť podpora blízkeho človeka. Užitočné je, keď môžete o vašich pocitoch hovoriť tak, ako potrebujete a naopak nepočúvať vety, ktoré nepomáhajú, alebo ešte viac ubližujú. Možno nechcete počuť, že to bude dobré, len chcete hovoriť o tom, aké je to ťažké a hrozné a ako sa bojíte, čo vás ešte čaká. Je fajn, keď človek, s ktorým svoje trápenie zdieľate citlivo vníma to, čo potrebujete a čo vám naopak nepomáha.
Rozlúčiť sa, či nie?
Niekomu môže pomôcť, keď sa s dieťatkom nejako rozlúči – či už formou nejakého súkromného rituálneho pohrebu, alebo len chvíľkou, kedy si pri sviečke poplačete a s dieťatkom sa “porozprávate.” Niekomu to môže pomôcť uzavrieť túto kapitolu života, avšak iný človek to môže naopak prežívať ako zbytočné prehlbovanie trápenia. Urobte to preto tak, ako cítite, že to bude pre vás najlepšie. Nenúťte sa robiť niečo, čo vám je proti srsti (či vyložene nepríjemné) len preto, že vám to niekto poradiť, alebo že ste si to niekde prečítali.
Pomoc na mieru
A to je vlastne tá najdôležitejšia rada, ktorú pre vás mám. Robte to, čo cítite, že vám pomáha. A nerobte to, čo nepomáha, prípadne, čo vám ubližuje ešte viac. Ak o tom chcete hovoriť a čítať, robte to. Ak chcete naopak odpútavať vaše myšlienky a sústrediť sa na niečo iné, robte to. Ak chcete plakať, plačte. A skúste tieto vaše potreby vysvetliť aj ľuďom, ktorí vás vo vašom smútení sprevádzajú.
Nebojte sa požiadať o pomoc
Pokiaľ cítite, že by vám pomohlo zdieľanie vášho trápenia, no nemáte sa na koho obrátiť, prípadne vám vaše okolie nedokáže poskytnúť to, čo by ste potrebovali, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc. To, čo sa stalo, síce nezmeníme, no v otvorenom a citlivom rozhovore môžeme spoločne preskúmavať túto vašu skúsenosť a pocity, ktoré sú s ňou spojené. A postupne ju integrovať do vášho života takým spôsobom, ktorý je pre vás čo najúnosnejší a ktorý vám dáva zmysel.