Slová predsudky a predpoklady poznáme asi všetci. Dovoľte mi na úvod povedať niečo málo o tom ako ich chápe sociálna psycholoógia (ktorá sa predsudkom venuje) a postmoderná psychoterapia (ktorá bohato pracuje s ľudskými predpokladmi).
Sociálna psychológia definuje predsudky ako negatívne hodnotenie sociálnej skupiny alebo negatívne hodnotenie jednotlivca, ktoré je založené na jeho členstve v určitej skupine.
Postmoderná psychoterapia chápe predsudky a predpoklady veľmi podobne. Predpoklad je vlastne čokoľvek, čo si myslíme, či čo máme uložené vo svojej pamäti a mysli a nejakým spôsobom to považujeme za pravdivé (alebo naopak nepravdivé – napríklad mám predpoklad, že hovoriť o svojich problémoch pomáha). Postmoderné psychoterapeutické smery teda nechápu predsudky či predpoklady ako niečo negatívne. Považujú ich za niečo bežné, čo je súčasťou našich životov.
V tomto článku budeme používať oba tieto pojmy – a to najmä preto, že v bežnej konverzácii sú určitým spôsobom známe oba a je možné, že každý z nich vnímate trochu inak. Ja medzi oboma týmito pojmami vnímam mnohé podobnosti a práve od nich sa odrážam pri písaní tohto článku.
Máme ich všetci
Možno si po prečítaní úvodných odstavcov hovoríte, že vás sa to netýka. Že vy ste otvorení aj voči menšinám a nikoho nediskriminujete, či neposudzujete na základe pohlavia, rasy, vierovyznania, či politického presvedčenia.
Lenže predsudky a rôzne predpoklady o ľuďoch, veciach a živote máme všetci. A nemusia sa týkať práve bežne diskutovaných tém ako sú tie, ktoré som vymenovala vyššie. Môžu sa viazať na čokoľvek, s čím sa stretávame, či k čomu sa vzťahujeme.
Načo sú dobré?
Prečo to tak však je? Predsudky a predpoklady, samozrejme, majú určitý význam. Dalo by sa povedať, že sú to určité mentálne skratky, ktoré nám pomáhajú rýchlejšie vyhodnotiť určité situácie – napríklad veci, ktoré už nejako poznáme, nemusíme podrobovať zložitej mentálnej analýze, ale pomocou skúseností, ktoré už máme ich vyhodnotíme rýchlo. Napríklad, keď vidíme, že sa začína zmrákať, môžeme na základe svojich skúseností predpokladať, že o chvíľu začne pršať.
Pasca predsudkov a predpokladov
Lenže v tej rýchlosti sa skrýva aj pasca toho, že ich nevyhodnotíme úplne správne. Zároveň nám môžu brániť v tom, aby sme určité javy (ale tiež ľudí) spoznávali lepšie – aby sme nenabehli na prvý predpoklad, ktorý nám napadne (často si to nemusíme ani uvedomiť). A to je práve najväčšia pasca, do ktorej nás môžu naše predsudky a predpoklady priviesť.
Bezdomovec na vlakovej stanici
Napadá mi jeden príklad, kedy som sa nechala do takejto predsudkovej pasce chytiť aj ja. Na železničnej stanici som čakala na vlak. Zrazu ku mne prišiel muž – očividne bezdomovec a začal niečo hovoriť. Prvé, čo mi napadlo bolo, že chce peniaze a už-už som začínala premýšľať, či mu ich dám alebo nie. No keď som sa od svojich myšlienok vrátila späť k tomuto pánovi a začala som vnímať, čo mi hovorí, ostala som prekvapená. Pán sa ma zdvorilo spýtal, či by som mu mohla dať chvíľku pozor na veci, pretože si potrebuje odbehnúť na toaletu.
Ako vidíte, predsudky a rôzne predpoklady máme všetci. Niekedy si užitočné menej a niekedy viac. Čo však môžeme robiť preto, aby sme nepadali do ich pascí (podobne ako ja na železničnej stanici)?
Môžeme sa ich zbaviť?
Mohli by ste povedať, že najlepšie by bolo zbaviť sa všetkých predsudkov a predpokladov. Aby nás zbytočne neovplyvňovali. Ale sklamem vás. Jednoducho to nie je možné. Aj keď sa jedných predpokladov zbavíme, opäť prídu iné. Namiesto snahy zbaviť sa ich, preto môžeme robiť niečo užitočnejšie. Čo to je? Čítajte ďalej!
Spoznávajte ich
Prvým krokom k tomu, aby sme do pascí nepadali, je svoje predpoklady a predsudky spoznávať. Uvedomovať si, kedy sa ktorý predpoklad objaví, premýšľať, kde sa asi vzal a čo robí s nami a s tým, ako o danej veci pod jeho vplyvom uvažujeme. Uvedomenie, že niečo hodnotím určitým spôsobom kvôli nejakému predpokladu, ktorý si pomenujem, je prvým krokom k tomu, aby som vedela vyhodnotiť, či je to pre mňa užitočné, alebo mi to naopak bráni v tom daný jav (či človeka) spoznávať lepšie.
Spochybňujte ich
Keď si tento predpoklad uvedomíme, môžeme o ňom trochu premýšľať… Čo robí s našim vnímaním danej situácie? Je vždy skutočne správny? Ako by to bolo, keby sme daný predpoklad nemali? Čo by sa zmenilo?
Podobné spochybňovanie našich predsudkov a predpokladov nám môže pomôcť k otvorenejšiemu vnímaniu sveta a ľudí v ňom. Nezatvára nám dvere tým, že predpoklad nás nepustí k zložitejšiemu premýšľaniu o danej veci, ale naopak ich otvára a podporuje nás v hlbšom premýšľaní.
Spoznávajte očami dieťaťa
Čo sa mi však zdá úplne najlepšie (a nie len v zmysle zbavovania sa predsudkov a predpokladov), je pozeranie na svet očami dieťaťa. Očami, ktoré sú zvedavé, všetko chcú vidieť a chápať a sú veľmi málo zaťažené predsudkami či predpokladmi. Deti sa snažia všetkému porozumieť a nič dopredu neodsúdia len preto, že na to majú vytvorený negatívny názor. A keď to robiť začnú, je to pravdepodobne preto, že sme ich to naučili my, dospelí.