Psychoterapia ponúka veľké množstvo smerov a prístupov. Od tých, ktoré sú aspoň z počutia známe aj laikom (ako napríklad Freudom preslávená psychoanalýza) až po také, o ktorých sa dozviete až vtedy, keď narazíte na človeka, ktorý sa im venuje.
Zorientovať sa v nich môže byť pre človeka, ktorý sa v tejto oblasti nepohybuje, vlastne dosť náročné.
V tomto článku by som vám preto rada povedala niečo o postmoderných psychoterapeutických smeroch, ktoré sú mi blízke, ktorým sa venujem v rámci svojho psychoterapeutického výcviku a ktoré vedú pri práci s klientom mňa. Patrí medzi ne napríklad systemická terapia, naratívna terapia, krátka terapia orientovaná na riešenie, ale tiež kolaboratívna terapia, či dialogický prístup.
O čom je postmoderná psychoterapia?
Jedným zo základných princípov, o ktoré sa postmoderná psychoterapia opiera je to, že nehľadá a nenasleduje “objektívne” pravdy o svete, živote – a tiež o ľuďoch, ich problémoch či psychiatrických diagnózach. Namiesto hľadania “objektívnych právd” sa postmoderná psychoterapia sústredí na to, aké významy dáva rôznym skutočnostiam samotný klient, vedie ho k tomu, aby premýšľal nad tým, aké miesto majú jeho problémy či okolnosti v jeho živote, aký by chcel, aby bol jeho život (bez ohľadu na to, čo tvrdí spoločnosti, či určitá dopredu definovaná “norma”).
Každý iný, všetci rovní
Postmoderná psychoterapia kladie veľký dôraz na otvorenosť, pluralitu názorov, postojov, presvedčení, na individualitu a jedinečnosť každého človeka, jeho skúseností a prežitkov. Tieto skúsenosti zároveň terapeut nehodnotí a neposudzuje, nedáva im pozitívny či negatívny náboj, nezatvára klienta do žiadnej diagnostickej škatuľky.
A čo robí namiesto toho?
Terapeut, poradca či konzultant, ktorý sa opiera o princípy postmodernej psychoterapie namiesto toho vytvára bezpečné prostredie, v ktorom môže klient rozpovedať svoj príbeh. Kladie mu otázky, ktoré klienta buď vedú k hľadaniu toho, čo chce (so svojim problémom) robiť (inak), prípadne hľadať riešenie problémov. Nehľadajú pritom všeobecne platné riešenia či ciele, klient je naopak podporovaný v tom, aby hľadal to, čo vyhovuje práve jemu. Kladie otázky, ktoré klientovi umožňujú premýšľať o svojich problémoch, vzťahoch, o sebe samom, či o živote novým spôsobom.
Nehodnotí, prijíma
Namiesto hodnotenia sa terapeut snaží klienta čo najlepšie pochopiť a naladiť sa na jeho príbeh a rozprávanie, skúmať spolu s klientom predpoklady, ktoré má klient o živote a to, čo mu umožňujú alebo v čom mu naopak bránia. Namiesto hodnotenia sa snaží klienta prijať ako samostatnú, dôstojnú osobnosť, ktorá má schopnosti vyrovnať sa so svojimi problémami a žiť tak ako sám chce a potrebuje. Rešpektuje pritom individualitu každého klienta.
Terapeut nie je expert
Ďalším dôležitým postojom postmodernej psychoterapie je, že terapeut nevystupuje ako expert, nestavia sa do expertnej pozície voči klientovi. Terapeutka Harlene Anderson o terapii dokonca hovorí ako o „prostom hovorení s ľuďmi,“ čím svoj neexpertný postoj celkom jasne zdôrazňuje.
Môžete sa pýtať, čo teda ten terapeut ako neexpert robí… Nevystupuje ako expert na to, čo je pre klienta správne, čo má klient robiť, ako expert, ktorý pozná odpovede na klientove otázky. Je však odborníkom na proces, ktorý sa medzi ním a klientom odohráva. Je odborníkom na reflexiu tohto procesu a myšlienok, ktoré mu bežia hlavou, odborníkom na vedenie pomáhajúceho rozhovoru a kladenie otázok, ktoré majú byť užitočné a otvárať klientovi nové porozumenie, či viesť ho bližšie k jeho cieľom.
Čo to znamená v praxi?
To, že pri svojej práci sa opieram o princípy postmodernej terapie pre mňa znamená najmä to, že klienta nehodnotím, zisťujem, aké významy sa skrývajú za tým, o čom hovorí, čo rozličné okolnosti, problémy, či hodnoty znamenajú preňho. V rozhovore spolu s klientom hľadáme riešenia a významy, ktoré sú preňho tie najlepšie.
Nie vždy ide o riešenie
Zároveň je pre mňa dôležité pamätať aj na to, že nie každý problém či životná situácia má riešenie. Niektoré problémy sa riešiť nedajú (prípadne ich riešenie nie je prvoradé) a vtedy je na mieste sprevádzanie človeka jeho (ťažkou) životnou situáciou, či trápením, hľadanie spôsobov, ktoré človeku umožnia žiť v nemeniteľných okolnostiach tak, aby bolo jeho trápenie menšie alebo aspoň trochu znesiteľnejšie.
Ak by ste mali záujem nahliadnuť do môjho spôsobu práce z pohľadu klienta, neváhajte sa na mňa obrátiť. Poradenstvo postavené na princípoch postmoderných psychoterapeutických prístupov ponúkam online a tiež naživo v kancelárii Bytči.o