Štatistika hovorí, že približne každé piate (niektoré údaje hovoria, že dokonca každé tretie) tehotenstvo sa končí potratom. Som si takmer istá, že aj vo vašom okolí je minimálne jedna žena, ktorá si potratom prešla. Ale nehovorí o tom. Aj keď by možno chcela.
Mnoho ľudí o tom nechce počuť a nechce sa o tom rozprávať. Hoci to, čo by žena, ktorá si potratom prechádza (zámerne píšem v prítomnom čase, pretože potrat často nie je záležitosťou pár hodín, ale kľudne niekoľkých dní či týždňov) potrebovala, môže byť práve úprimný a otvorený rozhovor. Často sa však o podobne ťažkých veciach rozprávať nechceme najmä preto, že nevieme, čo máme či nemáme povedať.
Čo prežíva žena po potrate?
Najpravdivejšia a najstručnejšia odpoveď by bola “Každá niečo iné.” Niekto môže mať pocit veľkej nespravodlivosti a hnevu, iný strach z toho, čo bude nasledovať, iná žena môže mať pocit, že sa jej zrútil svet, ďalšia môže cítiť len hlbokú bolesť a prázdno a iná to dokonca môže prežívať ako niečo síce nepríjemné, avšak nijak tragické.
Bežné je tiež množstvo otázok, ktoré môžu bežať týmto ženám hlavou. Prečo sa to stalo? Prečo sa to stalo práve nám? Budem mať ešte deti? Potratím znova? Mohla som tomu nejako zabrániť? Čo som urobila zle? Prestane to niekedy bolieť?
Zázraky nik nečaká
Každému je asi jasné, že prebiehajúci či dokonaný potrat nie je možné zastaviť, či vrátiť späť. A to si dobre uvedomuje aj žena, ktorá si tým prechádza (ale tiež muž, vedzme, že potrat môže byť rovnako náročný aj pre partnerov týchto žien). Zázraky jej ponúknuť nemôžeme, no to neznamená, že jej nemôžeme ponúknuť nič.
Čo môžeme urobiť pre ženu, ktorá prechádza (po)potratovým obdobím
Tá najdôležitejšia vec, ktorú môžeme ponúknuť je bezpečný priestor, kde môže rozprávať o tom, o čom hovoriť chce a potrebuje, plakať, či dostať objatie, prípadne, ak to potrebuje, byť ticho s niekým blízkym. Ak sa chce rozprávať, buďme otvorení rozhovoru, v ktorom môže zdieľať svoju bolesť, strach, smútok, hnev, či iné emócie a prežitky, ktoré zažíva. Môže to byť náročné a možno aj nepríjemné, no pamätajme, že pozorné počúvanie môže byť niekedy to najviac, čo pre ňu môžeme urobiť.
Normalizujme pocity
Veľmi dôležité môže byť tiež takzvané normalizovanie pocitov, ktoré táto žena (alebo tiež muž) prežíva. Či už zažíva strach, smútok, hnev, bolesť, či čokoľvek iné, na všetky tieto pocity má právo a sú v danej chvíli normálne. Rovnako je normálne, keď žena prežíva pocit krivdy či závisti pri pohľade na iné tehotné ženy, prípadne keď vidí malé deti a spomenie si na to svoje.
Nesnažme sa ju nasilu viesť k tomu, aby cítila niečo iné. Dovoľme jej, aby mohla tieto pocity prežiť a ak to potrebuje, ventilovať a hovoriť o nich. Berme na vedomie prostý fakt, že niekedy v živote je čas na radosť, inokedy na smútok či hnev.
Čomu sa máme vyhnúť?
To, že sa máme vyhnúť vetám ako “Ale veď to bolo ešte malé,” “Veď budeš mať ďalšie,” “Nebuď neprajná voči ostatným, aj ty ešte budeš mať deti,” “Iní ľudia sú na tom horšie” apod. je možno samozrejmé, no aj tak nebude na škodu zopakovať si to.
Naozaj, neviete si predstaviť, ako môžu tieto vety už aj tak zranenú ženu zraniť, prípadne ako veľmi nepochopená sa pri nich môže cítiť.
Tiež nemusí byť užitočné násilné hľadanie nádeje slovami ako „to bude dobré, možno to nakoniec ešte dobre dopadne apod.“ Hoci to môžete myslieť ako úprimnú podporu, nemusí to byť to, čo chce zranená žena počuť. Možno je už zmierená s tým, že sa deje to, čo sa deje a potrebuje s niekým zdieľať práve to, aké je to zlé a ťažké.
Každý potrebuje niečo iné
Ako som sa snažila načrtnúť aj vyššie, najdôležitejšie zo všetkého je byť si vedomý toho, že každý potrebuje niečo iné. Niekto dokola rozprávať, iný plakať, ďalší nadávať a hnevať sa na svet a iný byť ticho, či naopak rozprávať sa o niečom inom a odpútavať pozornosť. Nič z toho nie je lepšie alebo horšie ako to iné!
Nesnažme sa viesť ženy prežívajúce potrat (ale platí to vlastne u akéhokoľvek trápenia) k tomu, aby sa cítili určitým spôsobom, ktorý sa nám zdá na situáciu najpriliehavejší. Nesnažme sa ich nútiť robiť niečo, čo napriek nášmu dobrému úmyslu nepomáha a čo daný žena robiť nechce. Citlivo sa pýtajme, čo potrebuje a snažme sa tu byť pre ňu. pot